Rozdelenie vôd
Podľa pôvodu
- zrážková: môže mať skupenstvo pevné (sneh, ľadovec) alebo kvapalné (dážď), môže sa znečistiť exhalátmi – kyslé dažde
- povrchová: oceány, moria, rieky, jazerá, atď., vzniká zo zrážkovej vody
- podzemná voda: vzniká presakovaním zrážkovej a povrchovej vody; ak vsiakne do pôdy a prečistí sa vznikne pramenitá voda;
ak vsiakne do pôdy a prečistí sa a obohatí sa o minerálne látky vznikne minerálna voda
Podľa použitia
- pitná: jej hlavným zdrojom je podzemná voda alebo povrchová voda, pred dodávaním do domácnosti sa chemicky čistí a upravuje, po použití odchádza do čističky odpadových vôd
- úžitková: mierne prečistená, nemôže predstavovať riziko ochorenia, využíva sa najme v poľnohospodárstve (zavlažovanie, dobytok), v priemysle
- destilovaná: bez chuti, bez zápachu, využíva sa najme v laboratóriách a dáva sa pr. do žehličiek
- odpadová: vzniká v domácnostiach, poľnohospodárstve, priemysle, atď., pred vypustením do riek sa musí prečistiť v ČOV
Podľa obsahu rozpustných minerálnych látok
a) Destilovaná - je zbavená minerálnych látok
b) Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
c) Tvrdá - z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
d) Minerálna - Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:
- veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l)
- nízko mineralizované (s obsahom RL 50 - 500 mg/l)
- stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l)
- vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 - 5 000 mg/l)
- veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 - 15000 mg/l)
- soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l)
Podľa výskytu
- povrchová
- podzemná
- dažďová