Minerálne vody

Prírodné minerálne vody:

-majú viac ako 1g/l rozpustených látok

-majú viac ako 1g/l voľného oxidu uhličitého

Minerálna voda je mineralizovaná podzemná voda s originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca a zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä:          a) svojím pôvodom

                                                 b) obsahom stopových prvkov

                                                 c) minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C

Obsahuje minerály alebo iné rozpustené zložky, ktoré zvýrazňujú jej chuť alebo jej liečebné účinky. Podľa slovenskej legislatívy musí byť mikrobiologicky bezchybná, mať pôvod v podzemnej vrstve a získaná zo zdroja vyhláseného osobitným predpisom. Voda sa za prírodnú  minerálnu vodu považuje vtedy, keď je aspoň jeden gram minerálnych látok v jednom litre vody. Ak je ich menej, je to prírodná stolová voda.

Minerálnym vodám sa oddávna pripisuje liečivá sila. Rozvoj chémie umožnil podrobne preskúmať chemické zloženie minerálnych vôd, aby lekári na tomto základe mohli určovať ich liečivé účinky. Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód. Na vinetách fliaš mnohých minerálok je vytlačený výsledok chemického rozboru vody, a to nielen z kvalitatívnej stránky (ktoré prvky sa nachádzajú v podobe iónov), ale aj z kvantitatívnej stránky (ich množstvo a vyjadrenie v miligramoch na liter vody).

Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom.

Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.

Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpustného oxidu uhličitého, je to kyselka(medokýš), ak obsahuje v 1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda. Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom oxidu uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda). 

Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25 °C označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické. 

Naša vlasť je bohatá na minerálne pramene. Na Slovensku poznáme takmer 1500 minerálnych prameňov. Pri niektorých vznikli kúpele, voda z iných sa plní do fliaš. Len na Slovensku je to ročne niekoľko desiatok miliónov litrov.

 Podľa obsahu rozpustených tuhých látok sa minerálne vody delia na:

Slabo mineralizované – do 1000 mg/l

Stredne mineralizované 1000 – 5000 mg/l

Silne mineralizované 5000 – 15000 mg/l

Soľanky – nad 15000 mg/l

 Podľa obsahu plynov sa delia na:

Uhličité – nad 1000 mg/l CO2

Sulfánové – nad 1 mg/l H2S

 Vznik minerálnej vody

Všetky pramene vznikajú z kondenzovaných vodných pár, ktoré sa v dutinách zeme zrážajú na kvapky a tie sústredené prechádzajú cez podzemné trhliny hornín, až k vyústeniu na povrch.

Na tejto ceste voda prechádza cez viaceré vrstvy hornín, pôsobí na ich častice, mení ich, a aj sama sa mení, najmä ak sa dostane do styku s pyritmi. Pri ďalšom prúdení voda v chladnejších priestoroch stráca teplotu, až vychladne a takto sa vytvárajú minerálne vody- kyselky. Tie vody, ktoré sa len neďaleko ohrievajú ostávajú termálne. Ak sa z pyritov uvoľňuje teplo, rozpadajú sa aj ich zložky a voda ich preberá vo forme železa a síry, či už v plynnom alebo v pevnom stave ako sírny plyn - sírovodík a oker. Zemitá zložka pyritov sa uvoľňuje z časti samostatne viazaná so sírou. Významnými zložkami minerálnych vôd bývajú soli, ktoré sa vytvárajú  pri prehriatí pyritov, alebo čo je najpravdepodobnejšie, vylúhujú sa v podzemných dutinách, v ktorých sú prítomné. Medzi snáme minerálne vody patria napríklad Baldovská, Budiš, Cigeľka, Fatra, Slatina, Korytnica a iné.